Atóm

Atóm hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny.

Atóm (grec. άτομον - nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica

chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.

Tento pojem atómu zaviedli grécki filozofi Leukippos a Demokritos, všeobecne sa ujal až na

začiatku 19. storočia. Ernest Rutherford a Niels Bohr objavili subatomárne častice a tým sa

dokázalo, že atóm nie je nedeliteľný. Atómy sa ďalej zlučujú do molekúl. V prirodzenom

prostredí majú rovnaký počet elektrónov aj protónov, v tomto stave je atóm elektroneutrálny.

Ak sa tento pomer zmení, vzniká ión, ktorý je buď kladný (katión) alebo záporný (anión).

Molekula, atóm či dokonca jeho subatomárne častice sú v neustálom pohybe.

Atóm podľa Demokrita

Atóm je jednotlivá častica uzavretá v sebe, nedeliteľná a plná, oddelená akýmsi prázdnom,

čiže nebytím od každej inej jednotlivej častice. Z týchto jednotlivých častí sa skladá celá

pozorovateľná skutočnosť, ale ony samy sú postihnuteľné len prostredníctvom rozumového

poznania. Atóm je bytím nevznikajúcim ani nehynúcim, je čímsi obsahom rovnorodým.

Atómy sa líšia iba podobou a veľkosťou. Nepodlieha kvalitatívnym zmenám, ale len

kvantitatívnym zmenám. Atóm má tri základné vlastnosti: tvar, polohu a miesto.

Atóm podľa Diderota

Atóm je entita, z ktorej pozostáva svet i veci v ňom. Každý atóm prejavuje sily príťažlivosti,

pohyb a schopnosť pociťovať: je to akási zmaterializovaná Leibnizova monáda. Každý atóm

sa kvalitatívne líši od každého iného atómu. Každý atóm má šesť odlíšiteľných vlastností:

pohyb, dĺžku, výšku, nepriestupnosť a citlivosť.

Vzájomnou výmenou prvkov a ich vlastností vzniká rôznorodosť vecí a javov vo svete, a to

prechodom zo stavu driemajúcej citlivosti v atómoch až do stavu jej maximálneho rozvoja v

podobe ľudského rozumu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Helium_atom_with_charge-smaller.jpghttp://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Helium_atom_QM.svghttp://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Helium_atom_QM.svghttp://sk.wikipedia.org/wiki/H%C3%A9liumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Neutr%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Elektr%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9%C4%8Dtinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Casticahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Leukipposhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Demokritoshttp://sk.wikipedia.org/wiki/19._storo%C4%8Diehttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ernest_Rutherfordhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Niels_Bohrhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Molekulahttp://sk.wikipedia.org/wiki/I%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kati%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ani%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Molekula

Atómová teória

Taktiež nazývaná Daltonova teória podľa objaviteľa Johna Daltona.

Začiatkom 19. storočia sa Dalton zaoberal rozborom chemických látok a pozorovaním

chemických reakcií. Svoje závery spísal do troch zákonov:

1. Všetky látky sa skladajú z veľmi malých, nedeliteľných častíc - atómov. Atómy toho istého prvku sú rovnaké, atómy rôznych prvkov sú rôzne a líšia sa svojimi

vlastnosťami.

2. Počas chemickej reakcie nastáva vzájomné spájanie, oddeľovanie a preskupovanie atómov. Počas chemickej reakcie atómy nevznikajú, nezanikajú a nemenia sa na

atómy iného prvku.

3. Ak dva prvky tvoria navzájom niekoľko zlúčenín, hmotnosti jedného prvku pripadajúce v nich na jednu a tú istú hmotnosť druhého prvku sú v pomere malých

celých čísel.

Subatomárne častice

Subatomárna

častica Objaviteľ (rok) Hmotnosť

Náboj (veľkosť

náboja) Symbol

protón Ernest Rutherford (1918) 1,6729×10−27

kladný (1.60210 × 10

-

19)

p+, H

+

neutrón James Chadwick (1932) 1,6749×10−27

bez náboju n

elektrón Joseph John Thomson

(1897)

9,1091 x 10-

31

záporný (1.60210 ×

10-19

) e

-

Samotné protóny a neutróny nie sú elementárnymi časťami - skladajú sa z „elementárnejších“

častíc - kvarkov.

Stavba atómu

Atómové jadro

Atómové jadro pozostáva z dvoch druhov častíc, z protónov a neutrónov. Počet protónov v

jadre sa označuje ako protónové číslo (Z). Určuje príslušnosť atómu k určitému chemickému

prvku. Podľa protónového čísla sú prvky zoradené do periodickej tabuľky. V prírode sa

vyskytujú atómy s protónovým číslom od Z = 1 (vodík) po Z = 92 (urán), umelo sa podarilo

vytvoriť transuránové atómové jadrá s protónovým číslom Z = 118 (dočasný názov

Ununoctium).

http://sk.wikipedia.org/wiki/John_Daltonhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ernest_Rutherfordhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1918http://sk.wikipedia.org/wiki/Neutr%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/James_Chadwickhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1932http://sk.wikipedia.org/wiki/Elektr%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Joseph_John_Thomsonhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1897http://sk.wikipedia.org/wiki/Kvarkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Periodick%C3%A1_tabu%C4%BEkahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vod%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ur%C3%A1n_(prvok)http://sk.wikipedia.org/wiki/Ununoctium

Počet neutrónov v jadrách toho istého prvku môže byť odlišný. Súhrnný počet protónov a

neutrónov vyjadruje nukleónové číslo (A). Rozdiel A−Z zodpovedá počtu neutrónov.

Vyjadruje ho neutrónové číslo N. Látka, ktorej atómy majú rovnaké protónové a nukleónové

číslo, je nuklid. Pri rôznych počtoch neutrónov vznikajú izotopy, pozri nižšie.

Protóny a neutróny sú v jadre atómu viazané jadrovými silami, ktoré patria k silným

interakciám častíc. Jadrové sily sú veľmi účinné, majú však dosah iba na malé vzdialenosti:

Polomer ich účinnosti nepresahuje 4×10−15

m. Polomer atómového jadra (R) je približne

1,2×10−15

m. Polomer jadra uránu je napríklad 7,4×10−15

m. Hustota atómových jadier je

približne 1 017 kg·m−3

nezávisle od veľkosti jadra.

Hmotnosť jadra určuje celkovú hmotnosť atómu, pretože hmotnosť elektónu je zanedbateľná.

Hmotnosť atómového jadra je vždy o niečo menšia ako súčet hmotností protónov a

neutrónov, ktoré tvoria jadro (defekt hmotnosti). Tento rozdiel je zdrojom väzbovej energie

jadra, ktorá určuje stabilitu jadra. Jadrá s počtom neutrónov alebo protónov 2, 8, 14, 20, 28,

50, 82 a 126 (magické čísla) majú najväčšiu väzbovú energiu, preto sú najstabilnejšie a

najčastejšie sa vyskytujú v prírode (kozmický výskyt prvkov).

Elektrónový obal

Elektrónový obal atómu tvoria elektricky záporne nabité elektróny. Počet elektrónov v

normálnom atóme sa rovná počtu protónov v jeho jadre, t.j. protónovému číslu Z. V tomto

prípade je atóm ako celok elektricky neutrálny. Každý elektrón v obale atómu sa nachádza v

určitom energetickom stave, ktorý je určený štyrmi kvantovými číslami.

Elektrónový obal určuje jeho chemické i optické vlastnosti. Ak atóm interaguje so žiarením,

môže elektrón v jeho obale žiarenie absorbovať a dostať sa tak na vyššiu energetickú hladinu

(excitácia). Z vyššej hladiny prejde elektrón takmer ihneď do nižšej hladiny, pričom vyšle

kvantum žiarenia určitej vlnovej dĺžky (emisia žiarenia). Frekvenciu absorbovaného i

emitovaného žiarenia v pritom určuje rozdiel energií hladín ΔE podľa vzťahu v = ΔE/h, kde h

je Planckova konštanta. Ak v určitom prostredí je veľký počet atómov takým spôsobom

absorbuje alebo emituje žiarenie s rovnakou frekvenciou, prejaví sa v jeho spektre absorpčná

alebo emisná spektrálna čiara. Z pozorovanej frekvencie spektrálnych čiar možno spätne

určiť, medzi ktorými energetickými hladinami a v akých atómoch nastal prechod elektrónov.

Ak absorbovaná energia prevýši určitú hraničnú hodnotu, elektrón sa celkom odtrhne od

atómu. Ak atóm stratí jeden alebo viac elektrónov, stáva sa ionizovaným. (ión, ionizácia). Ak

naopak ionizovaný atóm zachytí do svojho obalu voľný elektrón, nastáva rekombinácia

atómu. Jednoduchú predstavu štruktúry atómu vyjadruje Bohrov model atómu.

Pauliho princíp

Podľa Pauliho princípu sa nemôžu v atóme nachádzať dva elektróny v rovnakom

energetickom stave, t.j. s rovnakými všetkými kvantovými číslami; aspoň jedným kvantovým

číslom sa musia odlišovať. Pauliho princíp súčasne určuje štruktúru elektrónového obalu

atómu, pozostávajúcu z viacerých sfér (zodpovedajúcich rôznym hodnotám hlavného

kvantového čísla), podsféry (zodpovedajúcich vedľajším kvantovým číslam) a stavov

(zodpovedajúcich magnetickým kvantovým číslam), v ktorých sa elektróny môžu nachádzať.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Nukle%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Neutr%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Nuklidhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Izotophttp://sk.wikipedia.org/wiki/Siln%C3%A1_interakciahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Siln%C3%A1_interakciahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Magick%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslahttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kozmick%C3%BD_v%C3%BDskyt_prvkov&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Kvantov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kvantumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vlnov%C3%A1_d%C4%BA%C5%BEkahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Planckova_kon%C5%A1tantahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Spektr%C3%A1lna_%C4%8Diarahttp://sk.wikipedia.org/wiki/I%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wolfgang_Pauli&action=edit&redlink=1

Izotop

Atómy s rovnakým počtom protónov, ale s rôznym počtom neutrónov sú izotopmi určitého

chemického prvku.

Napríklad vodík má voľne v prírode tri rôzne izotopy:

jadro obyčajného vodíka (prócia) tvorí len jeden protón bez neutrónu *

jadro ťažkého vodíka (deutéria) pozostáva z jedného protónu a jedného neutrónu*

jadro trícia má jeden protón a dva neutróny*

Atóm cínu s 50 protónmi v jadre môže mať až 26 rozličných izotopov, z ktorých 10 sa

vyskytuje bežne v prírode. Známych je asi 300 stabilných a vyše 1000 nestabilných izotopov.

*Počet elektrónov v atóme je pri izotopoch irelevantný.

Označenie

Na označenie rôznych atómov sa používa chemická značka prvku, pred ktorými sa napíše

nukleónové číslo AX a protónové číslo ZX; napríklad

2He je atóm izotopu hélia s dvoma

protónmi a dvoma neutrónmi. Protónové číslo, ktoré vyjadruje sama značka chemického

prvku, sa často vynecháva.

Stabilita

Vysvetlenie rôznej stability jadier a magických čísiel spočíva v štruktúre atómového jadra.

Podľa vrstvového modelu môžu sa nukleóny vyskytovať v jadre iba na určitých energetických

hladinách vo vrstvách určených kvantovými číslami. Jadro má najväčšiu stabilitu vtedy, keď

sú tieto vrstvy zaplnené; magické čísla zodpovedajú počtu neutrónov alebo protónov, ktoré

práve vypĺňajú jednotlivé vrstvy. Väzbová energia na jeden nukleón rastie so vzrastajúcim

nukleónovým číslom, najväčšia je pri nukleónovom čísle A = 50 a pri ťažších jadrách opäť

klesá vplyvom prevahy elektrických odpudivých síl medzi protónmi jadra nad úzkoúčinnými

jadrovými príťažlivými silami.

Dôsledkom tejto závislosti sú dva možné druhy jadrových procesov – syntéza ľahkých jadier

na ťažšie a rozpad ťažkých jadier na na ľahšie. Hmotnosť ťažšieho jadra, ktoré vzniklo z

ľahších jadier, je menšia ako súčet ich hmotností; preto sa pri takejto jadrovej reakcii uvoľní

jadrová energia zodpovedajúca rozdielu hmotností. Obdobne, hoci v relatívne menšom

množstve, sa uvoľní jadrová energia i pri rozpade ťažších jadier (rádioaktivita). Syntéza

ľahkých jadier na ťažšie sa môže uskutočňovať iba pri veľmi vysokých teplotách a je

hlavným zdrojom žiarivej energie hviezd (termonukleárna fúzia). Syntézou jadier v

začiatočných horúcich fázach vývoja vesmíru a procesmi vo hviezdach sa vytvorili všetky

chemické prvky.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Izotophttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vod%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%B3ciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Deut%C3%A9riumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Tr%C3%ADciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/C%C3%ADnhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Nukle%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Hviezdahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Termonukle%C3%A1rna_f%C3%BAzia

Model atómu

Planetárny model atómu

Jeden z prvých modelov atómu bol založený na zákonoch klasickej fyziky. Podľa neho pohyb

elektrónu okolo jadra by musel byť doprovádzaný elektromagnetickým žiarením a tým by

energia elektrónu klesala, polomer medzi jadrom a elektrónom by sa stále zmenošoval a

napokon e- by dopadol do jadra a tam zanikol, to by spôsobilo aj zánik atómu.

Rutherfordov model atómu

Ernest Rutherford v roku 1911 pozoroval prechod usmerneného alfa žiarenia veľmi tenkou

zlatou fóliou (bombardoval zlatú fóliu alfa žiarením z hélia).

Väčšina častíc prechádzala cez fóliu priamo. Niektoré alfa častice sa odchýlilo z pôvodného

smeru o malý uhol a veľmi malé množstvo (asi jedna z dvadsať tisíc) sa odrazilo o uhol väčší

než 90 stupňov. Takú veľkú odchýlku môže spôsobiť len veľmi silný kladný náboj, ktorý

odpudzuje kladne nabité častice. Pretože sa odchýli iba malá časť častíc, Rutherford dokázal,

že kladný náboj je sústredený na malý priestor, v ktorom je celá hmota atómu. Túto časť

atómu nazval atómovým jadrom. Z nameraných odchýliek vypočítal, že polomer jadra je asi

10−14

m až 10−15

m.

O atóme sa predpokladalo, že má tvar gule s polomerom 10−10

m. Na základe

experimentálnych výsledkov vyslovil Rutherford teóriu o štruktúre atómu:

Atóm je zložený z malého, kladne nabitého jadra a záporne nabitých elektrónov, ktoré

obiehajú po kruhových dráhach okolo atómového jedra ako planéty okolo slnka a

tvoria elektrónový obal.

Atóm ako celok je prázdny, ale jadro atómu je malé a pritom nahustené.

Odstredivá sila kompenzuje elektrostatickú príťažlivú silu

Principiálnym nedostatkom teórie je, že podľa klasickej teórie prechodom elektrického prúdu

(jednoelektronového) dochádza k zmene magnetického toku a teda k vyžarovaniu

elektromagnetického žiarenia. Zo zákona zachovania energie vyplýva, že elektrón stratí časť

kinetickej energie a teda musí znížiť rýchlosť. Aby tejto rýchlosti prisluchajúca odstredivá

sila bola v rovnováhe s elektrostatickou interakciou s jadrom musí elekrón zmenšíť polomer

svojej dráhy. Tento proces by pokračoval a to spojito (teda po špirále) až pokiaľ by elektrón

nesplynul s jadrom. Teoretický vypočítaná doba tohto procesu je extrémne krátka a teda

model nevysvetľuje stabilitu atómov.

Bohrov model atómu

Niels Bohr v roku 1913 doplnil Rutherfordov planetárny model atómu predpokladom, že sa

elektróny po stacionárnych dráhach pohybuju bez straty energie. Pohyb bez straty energie je

nutný k tomu aby elektrón 'nespadol' zo svojej dráhy. Možnosť či skôr nutnosť pohybovať sa

bez straty energie je nutným dôsledkom kvantovania energie. Elektrón totiž nemôže vyžiariť

akúkoľvek malú energiu ale iba kvantovanú. Ak (nepresne povedané) vychádza podľa

klasickej teórie energia menšia ako najmenšie možné kvantum, tak elektrón nevyžiari

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ernest_Rutherfordhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1911http://sk.wikipedia.org/wiki/Alfa_%C5%BEiareniehttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zlatohttp://sk.wikipedia.org/wiki/H%C3%A9liumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Alfa_%C4%8Dasticahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Niels_Bohrhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1913

jednoducho nič. Z toho vyplýva, že elektrón sa môže pohybovať bez straty energie. Dôvodom

stability atómov je teda existencia kvantovania energie. A teda na postulovaní Bohrových

podmienok nie je nič magické (ako sa pri niektorých nespravných výkladoch môže zdáť) ale

sú prirodzeným a nutným dôsledkom kvantovania energie.

Elektrón stráca alebo získava energiu po kvantách a to iba pri prechode z jednej energetickej

hladiny na inú.

Kvantovo mechanický model atómu

Chovanie častíc, t.j. protónov a elektrónov sa zásadne líši od pohybu iných bežných telies a

nedá sa vystihnúť ich pohyb podľa klasickej newtonovskej mechaniky. Pre popis dejov v

atómovom merítku sa vypracovala všeobecnejšia - kvantová mechanika.

Antihmota

Každá častica má svoj opak, takpovediac „fyzikálny zrkadlový obraz“.

elektrónova antičastica sa volá pozitrón (antielektrón)

protónová antičastica sa volá antiprotón

neutrónová antičastica sa volá antineutrón

Takisto aj kvarky majú svoje antičastice. Pri leptónoch je to trochu odlišné. Ku každému

leptónu pripadá jeden neutrín.Výskum antičastíc prebieha v CERN-e kde je obrovský

urýchľovač častíc. Antičastice sa dajú vyrobiť kolíziou atómov, avšak ešte neexistuje

efektívny spôsob udržania antičastíc dlhšie ako chvíľku pretože antičastice reagujú na

hocijaký styk s hmotou.

Bohrov model atómu

Bohrov model atómu je model atómu vodíka založený na troch postulátoch, ktorý v roku

1913 vytvoril Niels Bohr:

1. Elektróny sa pohybujú po kružnicovej trajektorii; 2. Pri prechode z jednej kružnice na druhú elektrón vyžiari(pohltí) práve 1 fotón; 3. Sú dovolené tie trajektórie, ktorých moment hybnosti je , kde n=1,2,3...;

Pre vlnovú dĺžku emitovaného žiarenia z uvedených postulátov vyplýva pravidlo

,

Tento vzorec nám vysvetľuje čiarový charakter vodíkového spektra. n - hlavné kvantové

číslo, R - Rydbergova konštanta.

Záporne nabitý elektrón je priťahovaný kladne nabitému jadru. Aby sa udržal na stabilnom

orbite, musí obiehať okolo jadra. V takom prípade je sila elektrostatická silou dostredivou.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Isaac_Newtonhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kvantov%C3%A1_mechanikahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pozitr%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Antiprot%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Antineutr%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kvarkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Lept%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Neutr%C3%ADn&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/1913http://sk.wikipedia.org/wiki/Niels_Bohrhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rydbergova_kon%C5%A1tanta

,

čiže:

.

Energia elektrónu je daná súčtom jeho kinetickej a elektrostatickej potenciálnej energie: E =

Ek + Ep

pre kinetickú energiu platí: a pre potenciálnu energiu platí:

, čo je po upravení: .

m -hmotnosť elektrónu; e -elementárny náboj; ε0 -permitivita prostredia; h - plancková

konštanta; n - hlavné kvantové číslo;

Bohrova podmienka kvantovania momentu hybnosti: , n = 1,2,3,...,

r - polomer orbitálu, m - hmotnosť elektrónu, v - rýchlosť elektrónu, n - hlavné kvantové číslo

(n = 1, 2, 3, ...), h - Planckova konštanta,

Bohrova kvantovacia podmienka hovorí, že ak prijmeme myšlienku de Brogliho hmotnej

vlny, potom elektrón zodpovedá vlneniu s vlnovou dĺžkou .Pre existenciu stojatej

vlny okolo jadra je dôležité, aby obvod orbitu bol celočíselným násobkom vlnovej dĺžky.

Potom dostáváme , čo potvrdzuje predchádzajúcu kvantovú podmienku.

Riešením druhej rovnice a dosadením výsledkov do prvnej dostaneme následujúci výsledok

pre povolené (možné) polomery:

Polomery orbitov pre hlavne kvantové číslo n:

h - Planckova konštanta, e0 - permitivita vakua, m - hmotnost elektronu, e - velkosť

elementárneho náboja, n - hlavné kvantové číslo (n = 1, 2, 3, ...),

Použitím vzťahu E = Ek + Ep , dostaneme:

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Energia_elektr%C3%B3nu&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Kinetick%C3%A1_energiahttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Elektrostatick%C3%A1_energia&action=edit&redlink=1

Energiu vodíkového atómu v stave popísaným hlavným kvantovým číslom n:

m - hmotnosť elektrónu, e - elementárný náboj, e0 - permitivita vákua, h - Plancková

konštanta, n - hlavné kvantové číslo (n = 1, 2, 3, ...)

Toto je Bohrov vzorec pre energetické hladiny atómu vodíka, ktorá vedie k výrazu pre

Balmerovu sériu.

Periodická tabuľka

Periodická tabuľka chemických prvkov je tabulárna metóda zobrazenia chemických

prvkov. Riadi sa tzv. periodickým zákonom, ktorý v roku 1869 publikoval Dmitrij Ivanovič

Mendelejev, čiže zobrazuje pravidelne sa vyskytujúce trendy vo vlastnostiach prvkov v

závislosti od ich protónového čísla.

Skupina

→ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18

↓ Periód

a

1 1

H

2

He

2 3

Li

4

Be

5

B

6

C

7

N

8

O

9

F

10

Ne

3

1

1

N

a

12

M

g

13

Al

14

Si

15

P

16

S

17

Cl

18

Ar

4

1

9

K

20

Ca

2

1

S

c

22

Ti

23

V

24

Cr

25

M

n

26

Fe

27

Co

28

Ni

29

Cu

30

Zn

31

Ga

32

Ge

33

As

34

Se

35

Br

36

Kr

5

3

7

R

b

38

Sr

3

9

Y

40

Zr

41

Nb

42

M

o

43

Tc

44

Ru

45

Rh

46

Pd

47

Ag

48

Cd

49

In

50

Sn

51

Sb

52

Te

53

I

54

Xe

6

5

5

C

s

56

Ba

*

72

Hf

73

Ta

74

W

75

Re

76

Os

77

Ir

78

Pt

79

Au

80

Hg

81

Tl

82

Pb

83

Bi

84

Po

85

At

86

Rn

7

8

7

Fr

88

Ra

**

10

4

Rf

10

5

Db

10

6

Sg

10

7

Bh

10

8

Hs

10

9

Mt

11

0

Ds

11

1

Rg

11

2

Uu

11

3

Uu

11

4

Uu

11

5

Uu

11

6

Uu

11

7

Uu

11

8

Uu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Balmerova_s%C3%A9riahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Periodick%C3%BD_z%C3%A1konhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1869http://sk.wikipedia.org/wiki/Dmitrij_Ivanovi%C4%8D_Mendelejevhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Dmitrij_Ivanovi%C4%8D_Mendelejevhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Skupina_(periodick%C3%A1_tabu%C4%BEka)http://sk.wikipedia.org/wiki/Alkalick%C3%A9_kovyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kovy_alkalick%C3%BDch_zem%C3%ADnhttp://sk.wikipedia.org/wiki/3._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/4._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/5._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/6._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/7._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/8._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/9._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/10._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/11._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/12._skupinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Trielyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Tetrelyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pentelyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chalkog%C3%A9nyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Halog%C3%A9nyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vz%C3%A1cne_plynyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Peri%C3%B3da_(periodick%C3%A1_tabu%C4%BEka)http://sk.wikipedia.org/wiki/Peri%C3%B3da_(periodick%C3%A1_tabu%C4%BEka)http://sk.wikipedia.org/wiki/1._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vod%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/H%C3%A9liumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/2._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%ADtiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ber%C3%BDliumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%B3rhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Uhl%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Dus%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kysl%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Flu%C3%B3rhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/3._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sod%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sod%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Hor%C4%8D%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Hor%C4%8D%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Hlin%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Krem%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Fosforhttp://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADrahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chl%C3%B3rhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Arg%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/4._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Drasl%C3%ADkhttp://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1pnikhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Skandiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Skandiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Tit%C3%A1nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Van%C3%A1dhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chr%C3%B3mhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Mang%C3%A1nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Mang%C3%A1nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kobalthttp://sk.wikipedia.org/wiki/Nikelhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Me%C4%8Fhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zinokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/G%C3%A1liumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Germ%C3%A1niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Arz%C3%A9nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sel%C3%A9nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Br%C3%B3mhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Krypt%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/5._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rub%C3%ADdiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rub%C3%ADdiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Stronciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ytriumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zirk%C3%B3niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ni%C3%B3bhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Molybd%C3%A9nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Molybd%C3%A9nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Techn%C3%A9ciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rut%C3%A9niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%B3diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pal%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Striebrohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kadmiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Indiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/C%C3%ADnhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Antim%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Tel%C3%BArhttp://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%B3dhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Xen%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/6._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9ziumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9ziumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A1riumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Hafniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Tantalhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Volfr%C3%A1mhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Osmiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ir%C3%ADdiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Platinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zlatohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ortu%C5%A5http://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%A1liumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Olovohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Bizmuthttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pol%C3%B3niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ast%C3%A1thttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rad%C3%B3nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/7._peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Franciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rutherfordiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Dubniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Seaborgiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Bohriumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Hassiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Meitneriumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Darmstadtiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Roentgeniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununbiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununtriumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununquadiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununpentiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununhexiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununseptiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununoctium

b t q p h s o

(*)

5

7

L

a

58

Ce

59

Pr

60

Nd

61

P

m

62

S

m

63

Eu

64

Gd

65

Tb

66

Dy

67

Ho

68

Er

69

Tm

70

Yb

71

Lu

(**

)

8

9

A

c

90

Th

91

Pa

92

U

93

Np

94

Pu

95

A

m

96

C

m

97

Bk

98

Cf

99

Es

10

0

Fm

10

1

Md

10

2

No

10

3

Lr

Skupiny chemických prvkov periodickej tabuľky

Alkalické kovy Kovy alkalických

zemín Prechodné prvky Halogény Vzácne plyny

Kovy Polokovy Nekovy Lantanoidy Aktinoidy

Marie Curie

Marie Curie, rodená Marya Skłodowska (* 7. november 1867 Varšava – † 4. júl 1934

Passy) bola významná poľská vedkyňa. Narodila sa v Poľsku, väčšinu života aj vedeckej

kariéry strávila vo Francúzsku. Zaoberala sa výskumom v oblasti fyziky a chémie.

Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako

Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však

známa pod menom Madam Curie.

Po slovensky sa používa aj tvar Marie/Maria/Mária Curieová, rodená Sklodowská resp.

Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny (Mária)

tu nemá nijaké opodstatnenie).

K jej najväčším úspechom patrí:

teória rádioaktivity

technika delenia rádioaktívnych izotopov

objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou

rádioaktivity na svete.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 z

fyziky spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorú

objavil Antoine Henri Becquerel a druhýkrát v roku 1911 z chémie za izoláciu čistého rádia a

za objavenie dvoch chemických elementov rádia a polónia.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ununbiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununtriumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununquadiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununpentiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununhexiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununseptiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ununoctiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Lant%C3%A1nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Lant%C3%A1nhttp://sk.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9rhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prazeod%C3%BDmhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Neod%C3%BDmhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prom%C3%A9tiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prom%C3%A9tiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sam%C3%A1riumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sam%C3%A1riumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3piumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Gadol%C3%ADniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Terbiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Dyspr%C3%B3ziumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Holmiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Erbiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%BAliumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Yterbiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Lut%C3%A9ciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Akt%C3%ADniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Akt%C3%ADniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%B3riumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Protakt%C3%ADniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ur%C3%A1n_(prvok)http://sk.wikipedia.org/wiki/Nept%C3%BAniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Plut%C3%B3niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Amer%C3%ADciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Amer%C3%ADciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Curiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Curiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Berk%C3%A9liumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kaliforniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Einsteiniumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Fermiumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Mendeleviumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Nobeliumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Lawrenciumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Alkalick%C3%A9_kovyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kovy_alkalick%C3%BDch_zem%C3%ADnhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kovy_alkalick%C3%BDch_zem%C3%ADnhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prechodn%C3%A9_prvkyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Halog%C3%A9nyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vz%C3%A1cne_plynyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kovyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Polokovyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Nekovyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Lantanoidyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Aktinoidyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/7._novemberhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1867http://sk.wikipedia.org/wiki/4._j%C3%BAlhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1934http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEskohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Franc%C3%BAzskohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Fyzikahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ch%C3%A9miahttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioaktivitahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Periodick%C3%A1_tabu%C4%BEkahttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pol%C3%B3niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioaktivitahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Nobelova_cenahttp://sk.wikipedia.org/wiki/1903http://sk.wikipedia.org/wiki/Fyzikahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pierre_Curiehttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioaktivitahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Antoine_Henri_Becquerelhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1911http://sk.wikipedia.org/wiki/Ch%C3%A9miahttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pol%C3%B3nium

Štúdiá na Sorbonne

V roku 1891 Skłodowska spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky

a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na

živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala pracovať ako laborantka v priemyselnom

laboratóriu Lippmanových závodov. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z

matematiky, získala v roku 1894.

Rádium a polónium

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorantom v

laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania

a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke

Marie s jej poľskou katolíckou rodinou.

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorantské štúdium pod svojím

vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť pracnú tému - zistiť, prečo

rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia ako to vyplývalo z podielu

čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika André Luis Debiernea, ktorý robil licenciát,

začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala

zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skoro prestalo baviť a

nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a

potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca

pochádzejúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných

príčin rádioaktivity - ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Laboratórium v Sorbonne

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávni. Sorbonna Pierrovi

ponúkla miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Mária

stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa 19. apríla

1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a

spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru

vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku

1906 sa stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Ústav pre rádium

V roku 1911 dostala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu,

aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium),

ktorý bol postavený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňavali výskumy z oblasti chémie,

fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte

štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Máriina dcéra - Irène Joliot-Curie a jej zať

Frédéric Joliot.

http://sk.wikipedia.org/wiki/1891http://sk.wikipedia.org/wiki/Par%C3%AD%C5%BEhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sorbonnahttp://sk.wikipedia.org/wiki/1893http://sk.wikipedia.org/wiki/1894http://sk.wikipedia.org/wiki/1894http://sk.wikipedia.org/wiki/Pierre_Curiehttp://sk.wikipedia.org/wiki/Henri_Becquerelhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1895http://sk.wikipedia.org/wiki/Ur%C3%A1n_(prvok)http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andr%C3%A9_Louis_Debierne&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Pol%C3%B3niumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smolinec&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%B3mhttp://sk.wikipedia.org/wiki/19._apr%C3%ADlhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1906http://sk.wikipedia.org/wiki/13._m%C3%A1jhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1906http://sk.wikipedia.org/wiki/1911http://sk.wikipedia.org/wiki/1914http://sk.wikipedia.org/wiki/Ir%C3%A8ne_Joliot-Curiehttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fr%C3%A9d%C3%A9ric_Joliot&action=edit&redlink=1

1. svetová vojna

Počas prvej svetovej vojny sa Curie-Skłodowska stala šéfom vojenskej lekárskej bunky, ktorá

sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré vyšetrili celkom viac než

3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po vojne

Po vojne Curie-Skłodowska naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po

svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V

roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov

založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu

presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curie-Skłodowskej na ústave tiež

dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920-1922), ktorý po návrate skúmal

radioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Maria Curie-Skłodowska sfárala do

bane Svornost v Jáchymove.

Maria Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 v nemocnici Sallanches neďaleko Paríža na

leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola za svoje zásluhy ako prvá žena pochovaná pod kopulou parížskeho

Panteonu.

Polčas rozpadu

Definícia

Polčas rozpadu prvku je jeden z dôležitých parametrov charakterizujúcich rádioaktívny prvok.

Udáva časovú periódu, za ktorú sa rádioaktivitou rozpadne polovica určitého množstva

daného prvku. Tento parameter je špecifický pre každý rádioaktívny prvok.

Polčas rozpadu zvyčajne označujeme ako T1 / 2

Rozpadová rovnica

Počet jadier rozpadnutých za jednotku času je priamo úmerný aktuálnemu počtu jadier.

Konštanta úmernosti / lambda sa nazýva rozpadová konštanta. Možno preto zapísať

dieferenciálnu rovnicu:

dN = − λNdt

Riešením tejto rovnice je funkcia:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_svetov%C3%A1_vojnahttp://sk.wikipedia.org/wiki/1932http://sk.wikipedia.org/wiki/Var%C5%A1avahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_B%C4%9Bhounekhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1925http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1chymovhttp://sk.wikipedia.org/wiki/4._j%C3%BAlhttp://sk.wikipedia.org/wiki/1934http://sk.wikipedia.org/wiki/Par%C3%AD%C5%BEhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Leuk%C3%A9miahttp://sk.wikipedia.org/wiki/1995http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panteon&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Parameterhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioaktivitahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cashttp://sk.wikipedia.org/wiki/Peri%C3%B3dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioaktivitahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Parameterhttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1dioaktivitahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rozpadov%C3%A1_kon%C5%A1tanta&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Diferenci%C3%A1lna_rovnica

N = N0e − λt

V rovnici N0 označuje počet jadier v čase t = 0. Ak chceme zistiť vzťah medzi rozpadovou

konštantou a polčasom rozpadu, dosadíme za počet častíc N počet . Riešime tak rovnicu:

Rozpadová rovnica sa dá prepísať do tvaru:

Rádioaktivita

Symbol trojlístku sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde

Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢).

Nový symbol IAEA a ISO z februára 2007, ktorý by sa mal používať ako doplnok k trojlístku

na varovanie každého v blízkosti veľkého zdroja ionizujúceho žiarenia.

Rádioaktívny rozpad (alebo rádioaktivita alebo jadrový rozpad) je proces, pri ktorom

nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním radiácie (žiarenia) vo forme častíc alebo

elektromagnetických vĺn. Výsledkom rozpadu je premena atómu jedného typu, nazývaného

rodičovský nuklid, na atóm iného typu, nazývaného aj detský nuklid. Napríklad uhlík-14

http://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Radioactive.svghttp://sk.wikipedia.org/wiki/Unicodehttp://sk.wikipedia.org/wiki/Obr%C3%A1zok:Logo_iso_radiation.svghttp://sk.wikipedia.org/wiki/IAEAhttp://sk.wikipedia.org/wiki/ISOhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ionizuj%C3%BAce_%C5%BEiareniehttp://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%B3mhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Radi%C3%A1ciahttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Casticahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Elektromagnetick%C3%A9_%C5%BEiarenie

(rodič) emituje žiarenie a premieňa sa na dusík-14 (dieťa). Tento proces je na atómovej úrovni

náhodný v tom zmysle, že nie je možné predpovedať, kedy sa určitý atóm rozpadne, ale v

dostatočne veľkej vzorke podobných atómov vieme predpovedať priemernú dobu rozpadu.

Rádioaktivitu objavil v roku 1896 Henri Becquerel pri študovaní uránu. K objasneniu

podstaty rádioaktivity zásadným spôsobom prispeli francúzski fyzici Pierre a Maria

Curieovci.

Prírodná rádioaktivita sa dá pozorovať pri prvkoch s protónovým číslom vyšším ako 81. Pri

rozpade atómového jadra sa vyžiari energia a vznikne niekoľko atómov iných prvkov s

nižšími atómovými číslami. Tieto sa prípadne môžu rozpadať ďalej, až kým nedospejú ku

konečnému stabilnému prvku, ktorým bývajú zvyčajne rozličné izotopy olova. Polčasy

rozpadu prvkov sú rôzne: od sekúnd až po 1010

rokov. Pomocou umelej rádioaktivity možno

vytvárať prvky nevyskytujúce sa vo voľnej prírode, prípadne prvky s atómovým číslom

vyšším ako 92 (medicínske účely, výskum).

Jednotka SI rádioaktívneho rozpadu je becquerel (Bq). Jeden Bq sa definuje ako jedna

transformácia (rozpad) za sekundu. Vzhľadom na to, že každá rozumne veľká vzorka

rádioaktívneho materiálu obsahuje veľa atómov, jeden Bq vyjadruje veľmi malú mieru tejto

aktivity; všeobecne používame násobky v ráde TBq (terabecquerely) alebo GBq

(gigabecquerely). Ďalšia jednotka rozpadu je curie, ktorá bola pôvodne definovaná ako miera

rozpadu jedného gramu čistého rádia; 1 curie sa rovná 3,7.1010

Bq.

Kvantová mechanika umožňuje pre každý izotop spočítať pravdepodobnosť, s akou sa jadro v

danom časovom intervale rozpadne. Pre väčšie množstvo látky sa z toho dá určiť polčas

rozpadu, ktorým charakterizujeme rýchlosť premeny. Udáva, za ako dlho sa rozpadne presne

polovica jadier vo vzorke. Pri ťažkých prvkoch sú produkty rozpadu naďalej nestabilné a

rozpadajú sa ďalej. Tento proces popisuje rozpadový rad.

Žiarenie, ktoré pri rádioaktívnom rozpade vzniká, sa vyskytuje v štyroch druhoch, ktoré

označujeme ako α, β, γ a neutrónové žiarenie. Žiarenie α je prúd jadier hélia (α-častíc) a

nesie kladný elektrický náboj. Žiarenie β je prúd záporne nabitých elektrónov. Niekedy sa

rozlišuje β- (elektróny) a β

+ (kladne nabité pozitróny). Žiarenie γ je elektromagnetické

žiarenie vysokej frekvencie alebo prúd energetickych fotónov. Nemá elektrický náboj a preto

nereaguje na elektrické pole. Neutrónové žiarenie je prúd neutrónov, rovnako bez náboja.

http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1hodnos%C5%A5http://sk.wikipedia.org/wiki/1896http://sk.wikipedia.org/wiki/Henri_Becquerelhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Ur%C3%A1n_(prvok)http://sk.wikipedia.org/wiki/Pierre_Curiehttp://sk.wikipedia.org/wiki/Maria_Curie-Sk%C5%82odowskahttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pr%C3%ADrodn%C3%A1_r%C3%A1dioaktivita&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%B3mov%C3%A9_jadrohttp://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%B3mhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Izotophttp://sk.wikipedia.org/wiki/Olovohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pol%C4%8Das_rozpaduhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pol%C4%8Das_rozpaduhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Sekundahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Rokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%ADrodahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prot%C3%B3nov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslohttp://sk.wikipedia.org/wiki/Medic%C3%ADnahttp://sk.wikipedia.org/wiki/SIhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Becquerelhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Curiehttp://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1diumhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kvantov%C3%A1_mechanikahttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rozpadov%C3%BD_rad&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Pozitr%C3%B3n